reklama

Električka v novom centre

Rozhodovanie o električke si nemôžeme dovoliť zjednodušiť len na jeden aspekt verejného priestoru pred SND. V prípade električky cez nové centrum ide o komplexný projekt z hľadiska dopravy, pešieho pohybu a verejných priestorov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (12)

Na prezentácii návrhu trasovania električky v  zóne Pribinova, ktorú mesto Bratislava zorganizovalo 22. júna v  Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca, povedala ministerka kultúry Natália Milanová aj túto vetu: „Ak by som si mala vybrať, či pôjde električka pred SND alebo vôbec, vyberám si možnosť vôbec.“ Touto vetou, keďže Ministerstvo kultúry SR je správcom pozemkov, po ktorých má električka prechádzať a disponuje teda možnosťami, ako pripravovanú stavbu električky pred divadlom zastaviť, sa ministerka podpisuje aj pod dôsledky na dopravu v  Bratislave. Mrzí nás to, lebo jej vyhláseniu nepredchádzal konzekventný záujem zistiť všetky dôvody a  parametre navrhovaného trasovania električky. Rezultát v  tomto prípade predbehol poznanie. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SND bolo pred mnohými rokmi projektované na  území, kde prakticky nebola žiadna zástavba. Námestie, ktoré medzi divadlom a  Euroveou vzniklo a  ktoré by mala trasa električky preťať, sa roky javilo byť ideálnym priestorom pre oddych. Medzitým sa však situácia v  meste absolútne zmenila. Predchádzajúce vedenia mesta povolili na území výstavbu bezprecedentných rozmerov. Výstavbu, ktorá bude v  blízkej budúcnosti obnášať 200 000 ľudí, ktorí sa budú na území denne pohybovať. Nakupujúcich, bývajúcich, prichádzajúcich do práce, do divadla, za zábavou, za oddychom. Na  tomto území onedlho vyrastie najvyššia budova v Bratislave, nové nákupné centrum, niekoľko 20-poschodových bytových domov, autobusová stanica a  ďalšie státisíce metrov štvorcových kancelárií, obchodov, apartmánov, kongresových centier a  rôznych iných prevádzok. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Budú sem denne smerovať aj desaťtisíce áut a  bez električky na tomto území môžu spôsobiť dopravný kolaps a  zahltenie priľahlých štvrtí Ružinova a Starého Mesta. Jediný spôsob, ako nápor automobilovej dopravy znížiť, je priviesť do územia najkapacitnejší a  najekologickejší dopravný systém - električku napojenú na Petržalskú radiálu, Ružinovskú radiálu a na novopripravovanú radiálu do Podunajských Biskupíc a Vrakune. Len takto môžeme presvedčiť prichádzajúcich ľudí, aby odparkovali svoje autá na okraji mesta a do novej štvrte sa priviezli električkou rýchlejšie. Iný spôsob hromadnej dopravy – autobus, trolejbus – túto úlohu nesplní, pretože autobusy aj trolejbusy budú rovnako ako dnes stáť v zápchach spolu s  autami a  nebude to teda dostatočným dôvodom na odparkovanie auta a  na presadnutie do MHD. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Električka do zóny Chalupkova je nevyhnutnosť, o  tom niet pochýb. Mesto Bratislava viac ako pol roka posudzovalo 7 rôznych električkových trás, z  ktorých len jedna – električka cez Pribinovu - spĺňa také parametre, ktoré môžu výrazne zmierniť hroziaci kolaps dopravy na území. Ako jediná prináša do územia tretí priečny koridor MHD (nenahrádza len trasy autobusových liniek, ale dopĺňa ich), je najskôr realizovateľná (v roku 2024), má najkratšiu jazdnú dobu, najvyššiu intenzitu cestujúcich a najnižšie náklady na výstavbu, ako aj na prevádzku.  A čo je najdôležitejšie, ako jediná sa vyhýba kritickým prekážkam na území, ktoré tvoria Dostojevského rad, Landererova ulica a križovatku Most Apollo/Prístavná/Landererova/Košická pretne v  priamom smere len v  jednom ramene. K tejto križovatke totiž trasa prejde pod úrovňou Mosta Apollo. Ďalšie trasy by buď nespojili všetky dopravné uzly, znížili by kapacitu automobilovej dopravy, vrátane autobusov MHD na Dostojevského rade, resp. Landererovej ulici, alebo by znížili priepustnosť kritickej križovatky Most Apollo/Prístavná/Landererova/Košická, čo by spôsobilo veľký problém dostupnosti celého územia nového centra.  

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Odporúčaná trasa po Pribinovej ulici prechádza koridorom medzi Euroveou a SND, čo od začiatku viacerí považujú za zníženie kvality tohto verejného priestoru. My sústavu verejných priestorov v  zóne Pribinova nevnímame ako homogénnu. Obsadenosť verejných priestorov stúpa smerom k  rieke, spoločenské aktivity sa sústreďujú v  priestore okolo vodného prvku chránenom pred vetrom medzi dvoma krídlami obchodnej pasáže a pri priaznivom počasí graduje pozdĺž Dunaja. Navrhovaná trasa električky prechádza iba tranzitnou zónou, pobytové priestory zostávajú nedotknuté. Sme teda presvedčení, že električka prinesie do lokality život, poskytne Bratislavčankám a  Bratislavčanom pohodlný a rýchly spôsob dopravy a  zásadne nenaruší doterajší charakter pobytovej časti verejných priestorov. 

Rozhodovanie o  električke a  ani diskusie o nej si však nemôžeme dovoliť zjednodušiť len na tento jeden aspekt verejného priestoru pred SND, pretože v prípade trasy električky cez nové centrum ide o komplexný projekt z hľadiska automobilovej dopravy, verejnej dopravy, pešieho pohybu aj ostatných verejných priestorov. Iné varianty ako električka po Pribinovej by nám výrazne zhoršili dopravu aj verejné priestory na oveľa rozsiahlejšej ploche a predĺžili jej výstavbu minimálne o dva roky. Pritom dopady každého roku meškania s električkou na území spôsobia ekonomické a spoločenské škody, pretože každý rok budú na území pôsobiť ďalšie a ďalšie desaťtisíce ľudí bez zodpovedajúcej dopravnej obsluhy.  Vadí mi, ako veľmi sa takéto rozhodnutie ministerky dotkne Bratislavčaniek a Bratislavčanov. Oni sú tí, o ktorých sa v diskusných príspevkoch odporcov električky pred SND hovorí veľmi málo. Toto neviem prežuť. 

Odporcov električky nezaujímajú naše argumenty, že Landererova ulica sa po dôkladnom preskúmaní ukazuje ako zlý až nereálny variant, myslia si, že si aj mesto môže vystačiť s aktivistickým postojom - to predsa musí ísť, autá tam proste nebudú a nech všetci prídu inak. Neprídu, pokiaľ ľuďom neponúkneme rýchlejšiu možnosť dopravy. Voláme na všetky strany, že za niekoľko rokov bude celá táto zóna úplne utopená v doprave, pretože mesto v minulosti napovoľovalo tých budov až príliš a neriešilo adekvátne verejnú dopravu. Nebudú trpieť len tí, čo v tých domoch budú bývať alebo pracovať, bude trpieť celé okolie mesta. Šafko, Jakubák, 500 bytov, okolie Justičáku, Prievozská – a to všetko v tom lepšom variante. 

Odporcami električky po Pribinovej navrhovaná trasa cez Landererovu nie je riešením. Teleso električkovej trasy by bolo veľmi problematické umiestniť mimo existujúcej cesty, pretože kľúčové susedné pozemky mesto nevlastní a  je už na nich povolená výstavba ďalších budov. Umiestnenie električkového telesa do existujúcej komunikácie na Landererovej by znamenalo zníženie počtu jazdných pruhov a tým pádom aj zníženie priepustnosti najvyťaženejšej cesty a priľahlých križovatiek pre autobusovú a individuálnu automobilovú dopravu. 

Avizované rozhodnutie ministerky kultúry nepovoliť električku cez Pribinovu ulicu bude mať vážne dôsledky pre dopravu v meste. Rozumieme jej obavám aj obavám časti kultúrnej obce, ale nemôžeme nedotknuteľnosť jedného námestia nadradiť riešeniu iného a ďaleko väčšieho problému, ktorému čelíme. 

Magistrát je zodpovedný za kvalitu života všetkých Bratislavčaniek a Bratislavčanov – aj tých v  Ružinove, aj tých v  Starom Meste a aj tých v novej štvrti, ktorým hroziaci dopravný kolaps natrvalo znepríjemní život v ich štvrti. Preto budeme naďalej pokračovať v zmenách a doplnkoch územného plánu. S nádejou, že ministerka kultúry pod váhou odborných argumentov svoje rozhodnutie prehodnotí. Nemôžeme si totiž dovoliť projekt zastaviť v  situácii, keď si naplno uvedomujeme hroziaci problém s  dopravou a nevidíme iné, lepšie a zároveň realizovateľné riešenie napojenia vznikajúcej štvrte na verejnú dopravu.

Matúš Vallo

Matúš Vallo

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Matúš Vallo je primátor Bratislavy, architekt a odborník na mesto. Je autorom najkomplexnejšej publikácie o riešeniach pre Bratislavu - Plán Bratislava. K písaniu tejto knihy spojil 76 najlepších expertov na mesto z rôznych oblastí. Je zároveň uznávaným architektom a spolumajiteľom architektonického štúdia Vallo Sadovsky Architects. Študoval v Ríme a pôsobil v Londýne. Je tiež držiteľom Fulbrightovho štipendia na Kolumbijskej Univerzite v New Yorku. Dvakrát získal pozvanie na najprestížnejšiu medzinárodnú konferenciu o urbanizme CityLab, organizovanú Bloomberg Philanthropies. Napriek medzinárodným možnostiam svoju energiu naplno venoval Bratislave. Stojí za občianskym združením My sme mesto, Alianciou Stará Tržnica a Alianciou 500 bytov. Zakladal aj projekt Mestské zásahy, ktorý od roku 2008 vygeneroval viac ako 900 projektov na vylepšenie verejného priestoru v 20tich mestách. V komunálnych voľbách 2018 bol zvolený za primátora Bratislavy. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Iveta Rall

Iveta Rall

88 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu